I Slovensko si 17. listopadu připomnělo výročí tzv. Nežnej revolúcie a stejně jako Česko letos oslavilo 30 let samostatnosti. Kromě pandemie a důsledky války na Ukrajině se však v posledních měsících náš Slovenská republika potýká také s dalšími výzvami. V říjnu uběhl rok od teroristického útoku v klubu Tepláreň, ve kterém přišli o život dva mladí lidé Juraj a Matúš. Před necelými dvěma měsíci potom proběhly v zemi parlamentní volby, které vyhrála strana Směr-SD. Premiérem se stal již počtvrté Robert Fico. Ten byl v čele vlády naposledy v letech 2016 až 2018. Krátce po letošních volbách prohlásil, že „skončila éra, kdy v této zemi vládly nevládní organizace“ a navrhnul, aby neziskové organizace působící na Slovensku financované byly do budoucna označeny za zahraniční agenty. 

Jak vnímají dnešní situaci zástupci a zástupkyně slovenského neziskového sektoru a občanské společnosti?

Môžeme očakávať obmedzovanie financovania neziskoviek

Vzhľadom na výsledky volieb čakávame, že verbálne útoky na neziskový sektor sa premietnu do legislatívnych úprav, tak ako to viacerí predstavitelia novej vlády avizovali pred voľbami. Prvé takéto kroky už môžeme pozorovať pri avizovanej zmene systému asignácie 2 % z daní pre neziskovky. Vychádzajúc z vyhlásení ministerky kultúry a ministra životného prostredia, môžeme očakávať aj obmedzovanie financovania neziskoviek pôsobiacich napríklad v oblastiach práv sexuálnych menšín, či ochrany životného prostredia. 

Pre mnohé mimovládky môže byť hrozbou aj návrh zákona o zahraničných agentoch, ktorý avizuje Robert Fico a v minulosti sa ho pokúsil v Maďarsku zaviesť Viktor Orbán. Najväčšou výzvou pre mimovládny sektor však bude navzdory útokom vládnej moci a dezinformačných webov získať na svoju stranu dôveru a podporu väčšiny spoločnosti.

Nádej vidíme v tom, že na Slovensku sa v najťažších chvíľach vždy dokázala občianska spoločnosť mobilizovať a postaviť za právny štát. Taktiež v množstve bežných ľudí ale aj firiem, ktorí nám pravidelne vyjadrujú podporu a to aj finančnými darmi.

Martin Suchý

zástupce ředitelky Nadácie Zastavme korupciu

Myslím, že netreba panikáriť

Nová vláda už vo svojich prvých týždňoch ukázala, že je pre ňu neziskový sektor témou, ktorú chce využiť vo vlastnom záujme. Videli sme to najmä na snahe rozdeliť organizácie na „dobré” a „zlé“ alebo limitovať možnosti pre získavanie finančných zdrojov na svoju činnosť. Vzhľadom na to, že témy, ktorým sa venuje Mareena, ako sú migrácia, utečenectvo, či podpora Ukrajincom a Ukrajinkám, majú u novej vlády nižšiu podporu, mám obavu, že aj činnosť Mareeny bude negatívne ovplyvnená.

Zároveň si však myslím, že netreba panikáriť, a to najmä z dvoch dôvodov. Na Slovensku sa za posledné roky vytvorila rozmanitá a spolupracujúca sieť neziskových organizácií, ktoré spolu aktívne komunikujú, koordinujú sa a zasadzujú sa za vytváranie priaznivých podmienok pre fungovanie tretieho sektora. Takisto máme medzi obyvateľmi a obyvateľkami Slovenska, ale aj súkromným sektorom, nezanedbateľnú podporu, ako sa už niekoľkokrát v posledných rokoch ukázalo. Verím, že by nás v kritickej situácii podržali. 

Michaela Pobudová

ředitelka neziskové organizace Mareena

Čekajú nás temné roky

Povolebné Slovensko je iné, ako pred voľbami. Veľká časť ľudí si zvolila politickú reprezentáciu, ktorú pred pár rokmi – po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej – na plných námestiach masívne posielala do zabudnutia. Stačilo to na zostavenie vlády, ktorá bude nasledujúce štyri roky riadiť krajinu. Mám pocit, že sa vraciame v čase a obávam sa, že nás čakajú temné a premárnené roky. V čase, kedy by sme mali sanovať rozpadajúce sa zdravotníctvo a skvalitňovať školstvo, aby nám mladí ľudia prestali utekať z krajiny, máme na dôležitých exekutívnych pozíciách nekompetentných politikov, ktorí budú správne riešenia odsúvať prípadne pôjdu opačnou cestou. Niektoré vysoké štátne pozície budú zastávať ľudia, ktorí sa otvorene hlásia k dezinfoscéne, zdieľajú jej postoje a názory často v úplnom rozpore s vedeckým poznaním. Mnohí sú autormi známych nenávistných komentárov, ktoré pomáhali rozoštvávať už aj tak hlboko rozdelenú spoločnosť. Obávam sa, že to vyženie mnohých motivovaných odborníkov z úradov a inštitúcií, ktoré tak budú ďalej strácať na dôveryhodnosti v očiach verejnosti.

Mimovládne neziskové organizácie, ktoré aj v týchto oblastiach plnia dôležité úlohy a často suplujú štát, sa v predvolebnej kampani stali terčom otvorených útokov najmä zo strany populistických a extrémistických politických síl. Táto rétorika sa po voľbách nezmiernila a premiér dnes otvorene útočí na mimovládky, vyhráža sa im „koncom ich vlády“ a pokračuje tak v dezinformovaní verejnosti o ich postavení, úlohe, funkcii a zásluhách. Sľubuje návrh zákona o zahraničných agentoch, odvoláva sa na FARA z USA – zákon, ktorý bol prijatý v roku 1939 s úplne iným zámerom, v skutočnosti však hrozí legislatívou podobnou tej, ktorá platí v Rusku. Zároveň ich obviňuje z toho, že „kradnú ako straky“, pričom sú to práve mimovládky, ktoré usilujú v krajine plniť funkciu strážneho psa a poukazovať na korupciu a nedodržiavanie zákonov často aj na najvyšších miestach. Súčasťou plánov vlády je aj obmedzenie finančných zdrojov pre mimovládky, ktorých už v súčasnej dobe nie je dostatok, čo môže vážne narušiť ich prácu. Mnohé z nich pritom zachraňovali spoločnosť v situáciách, keď štát úplne zlyhával.

Je pre mňa šokujúce vidieť, že viac ako 30 rokov od Nežnej revolúcie v čase jej výročia, otáčame smer a vraciame sa do minulosti. Zároveň s obavou sledujem, že rok po teroristickom čine pred Teplárňou v Bratislave, kde vyhasli životy dvoch mladých ľudí, stúpa agresia voči LGBTI+ ľuďom výdatne povzbudzovaná politikmi. Vôbec nerozumiem tomu, že ako krajina prestávame podporovať Ukrajinu a pridávame sa k Maďarsku, s ktorým spoločne plánujeme vrážať klin do zjednotenej Európy. Naša politická reprezentácia týmto krokom potiahne krajinu a jej obyvateľov a obyvateľky do izolácie, ktorá ešte viac zníži naše šance na lepšiu budúcnosť. Súčasne sa obávam, že to môže destabilizovať Európsku Úniu, ktorá dnes potrebuje najmä spoluprácu, súdržnosť a solidaritu, aby si dokázala uchrániť princípy, na ktorých je postavená a kvôli ktorým sme do nej vstupovali.

Laura Dittel

ředitelka Karpatské nadácie

Občianska spoločnosť zostáva, rozvíja sa, rastie

17. november nám na Slovensku a v Českej republike pripomína, aká dôležitá je sloboda, demokracia a angažovaná občianska spoločnosť. Na Slovensku si dlhodobo uvedomujeme, že občianska spoločnosť je v mnohých oblastiach nielen dôležitá, ale dokonca nenahraditeľná, keďže častokrát nahrádza štát v oblastiach, ktoré štátne inštitúcie nepokrývajú. V priebehu 34 rokov sme prešli veľký kus cesty ale stále sú pred nami roky práce v mnohých oblastiach života a pre mnohé vylúčené či zneviditeľňované skupiny obyvateľstva. Ide najmä o posilňovanie práv LGBTI+ ľudí a reprodukčných práv či boja proti rodovo podmienenému násiliu, o odstraňovanie rodových stereotypov a nerovností, o dostupnosť zdravotnej starostlivosti, rovnoprávnosť Rómov a Rómok, zlepšovanie situácie zdravotne znevýhodnených ľudí, ale aj o ochranu životného prostredia, zlepšovanie vzdelávania a mnohé ďalšie.

Teroristický útok, pri ktorom boli zavraždení Juraj Vankulič a Matúš Horváth nám však všetkým ukázal, že jedna z kľúčových výziev, pred ktorými Slovensko stojí, je nenávisť, ktorá je veľmi silne prítomná najmä v online prostredí, ale žiaľ už aj v uliciach a medziľudských vzťahoch. Či Slovensko zvládne všetky tieto výzvy, ukáže čas a kľúčová bude aj spolupráca medzi štátom a občianskou spoločnosťou. Vlády, parlamenty a ľudia dočasne spravujúci veci verejné sa menia, ale občianska spoločnosť zostáva, rozvíja sa, rastie a buduje občiansku moc, ktorá je pre dobré vládnutie v spoločnosti kľúčová. Veríme, že budeme môcť bez akýchkoľvek problémov pracovať na zmene a lepšej kvalite života pre všetkých aj naďalej. Urobíme všetko preto, aby sa Slovensko posúvalo vpred a nezabudlo pri tom ani na LGBTI+ ľudí.

Radoslava Nováková

koordinátorka fundraisingu v Saplinq o.z.

Foto: Pexels